Pegasi

My, 21. oddiel dospelých skautov a skautiek Pegas, dávame na známosť šíremu ctenému svetu :

Sme spoločenstvo mladých ľudí, dobrovoľníkov. Vyrástli sme v skautských oddieloch, ktoré nám dali úžasné detstvo. Teraz v dospelosti tento vzácny dar vraciame. Pomáhame pri činnosti nášho zboru a hoci už popri práci nemáme čas na pravidelnú činnosť s deckami ako vedenie schôdzok či výprav, každý rok zabezpečujeme významne naše letné tábory. Staviame tábor, varíme, zásobujeme ho a pri táborákoch spomíname na naše prvé výpravy, skautské sľuby, prepady a iné dobrodružstvá.

Cez rok zabezpečujeme údržbu táborového materiálu a chod našej klubovne. Medzi sebou sa pravidelno-nepravidelne stretávame v pondelky, kde sa po drobných opravách klubovne hrávame rôzne hry. Predtým než ich necháme hrať našich skautov ich musíme sami vyskúšať, najlepšie nejako vylepšiť. Každý z nás prispieva svojou troškou k činnosti nášho zboru, napr. Rys urobil túto super stránku.

Po víkendoch sa chodíme na výlety, či založiť si na skaly s našou horolezeckou výbavičkou. Zo všetkého najradšej chodíme na našu drevenicu do Hornej Markovej. Tu v divočine Javorníkov, mimo civilizácie a signálu, si pripomíname tie dôležité hodnoty v živote. Stretnutie s priateľmi a nezištná práca pre druhých.

V týchto riadkoch som sa pokúsil načrtnúť a zhrnúť 15 rokov zážitkov, priateľstva a práce, ktoré sme mnohí venovali našim zborom a oddielom. Dúfam, milý neznámy čitateľ, že som ťa oslovil a zaujal ťa. Naše dvere sú otvorené a ak sa chceš medzi nás pridať a okúsiť pár nocí v stane tee-pee, či variť ryžu vo vojenskej poľnej kuchyni, radi ťa medzi nami privítame. Dobrovoľníckym nápadom sa medze nekladú a pri nás nájdeš podporu.

Za Pegas napísal Ivan Lizák, brat Krížik

 O roveroch a roveringu

Na úvod by sme sa Vám chceli predstaviť, čo to ten rovering vlastne je : Rover podľa mňa by mal byť človek, ktorý už je na pol-ceste k dospelosti, alebo už prešiel aj týmto momentom. Dospelosti fyzickej, no hlavne morálnej. Človek, ktorý už vie čo od života môže očakávať, dokáže si stanoviť určité cieľe a spájať svoju budúcnosť aspoň čiastočne so skautingom. Roverom sa človek stáva, keď si uvedomí, že jeho vzťah k skautingu sa dá prirovnať k tým trom grošom, z jedného žije on, druhý požičiava „deťom“ a tretí „vracia“ rodičom. Rover to všetko k skautingu spája do jedného a svojou službou ktorú skautingu vykonáva spláca všetko to, čo mu skauting ako organizácia kedy dal, zároveň ho to však baví a napĺňa a venuje svoj čas organizácii, ktorá stále dokáže zlepšovať život ďalším a ďalším deťom. Rover, to je predovšetkým emocionálne a racionálne vyzretý jedinec, ktorý si uvedomuje svoj záväzok ku skautingu.

O zážitkoch roverských

O zážitkoch sa naozaj píše tažko. Či už to sú veci ako spoznanie Mel, ktorá nás dokázala senzačné rozžiariť, alebo Ivov pád zo stromu, ktorý dosiahol presný opak. Rovering vždy ponúkne zážitok, ktorý predčí všetky ostatné. A potom príde daľší. Ťažko sa spomína na skvelé časy. Avšak asi najvačšie emócie človek zažije pri medzinarodných stretnutiach, keď si naplno uvedomí, aký je ten skauting vlastne veľký a koľko ludí spája. Nezabudnuteľné chvíľky na Svetovom Jamboree určite patria medzi okamihy, ktoré do smrti nezabudnem. Príhovor kozmonauta z vesmírnej stanice, Kate Ryan a The Europe naživo, 40 000 skautov hľadiacich jedným smerom a stojaci pevne za názormi jedného muža. Všetko na jednom mieste. Bolo to zvláštne, bolo to pekne a predsa to vyvolávalo slzy v mnohých očiach.

Feri, 22 rokov

Rover – kto to je?

Oficiálne je rover mladý človek vo veku od 18 rokov do 35tich, ak som dobre vyčítala z múdrych kníh.  Mal by to byť dospelý človek, zodpovedný, spoločenský rozhľadený, skúsený v mnohých oblastiach a vyrovnaný. Mal by poznať zmysel svojho života a ísť si za ním. Lenže…realita je často iná a rozmanitá a preto nesmierne zaujímavá. Keby som mala jedným slovom opísať roverom, nazvala by som ich „hľadači.“ Áno, myslím, že to je ten správny výraz. Rover je mladý človek, ktorý sa hľadá. Zväčša v tomto veku okolo 20ky ešte nemá vlastné bývanie, vlastný život len sčasti, sčasti je podporovaný rodičmi a rodinou. Už má čo to za sebou, ale pred sebou jeden veľký otáznik.  Niekto už žije zodpovedne, má svoje ciele a ide si za nimi…iný je rozbláznený, plný ideálov, rebel. A predsa majú spoločné jedno, všetci hľadajú. Všetci chcú niekam patriť, chcú byť sami sebou a predsa s partiou. Často je to neskutočne náročné, ale je to výzva!:)

Môj najsilnejší zážitok ako roverky

Uf..ťažko povedať. Tých zážitkov je naozaj mnoho, mnoho krásnych a vtipných príhod, že mám naozaj veľký problém ich spracovať. Ale tak najmä je pre mňa úžasná vec, že som mohla vstúpiť medzi takých úžasných ľudí, akými sú roveri z oddielu Pegas.  Od začiatku boli ku mne veľmi láskaví, milí, pozorní, až mi to bolo divné. Ako sa hovorí, pre dobrotu na žobrotu, a tak som skoro aj dopadla. Príliš veľa dobrého je veľa aj na koňa, hlavne keď v to ten kôň ani v tom najlepšom nedúfa. Prečo to vlastne bolo divné? No…nehovorí sa mi o minulosti ľahko, lebo tú vraj treba nechať spať, no zasa človek sa s tým musí nejako vysporiadať. Áno, na strednej ma nechápali, ani na základnej. Mala som zo života peklo…no, ale zas aby som sa neľutovala, ani ja som nechápala ich. Boli sme na inej „vlne“ a ja som sa vždy rada odkláňala od toho, čo bolo trendy a tak to robím doteraz. Aby som ale neodbočila, tak práve títo roveri mi otvorili náruč, ukázali mi, že môžem byť naozaj medzi rovesníkmi obľúbená a že tu môžem niečo dokázať…a možno tu dokonca stretnúť svoju životnú lásku.:)

Peha – Žabka, 20 rokov